13.12.2013 20:48

Umenie a diamanty - investície s dávkou vkusu

Vysoká volatilita na finančných trhoch spôsobuje, že investori hľadajú alternatívne formy investovania. Jednou z možností je voliť "oku lahodiace" nástroje a investovať do umeleckých diel či diamantov.

Umelecké diela i diamanty majú svoje špecifiká. Čo majú spoločné, je to, že sú vhodným prostriedkom na diverzifikáciu portfólia. Nemali by však tvoriť podstatnú časť investícií. Navyše platí, že umelecké diela i diamanty sa oplatí nakupovať na dlhší čas.

Diamant musí mať 4C

Väčšina svetovej produkcie diamantov sa využíva na výrobu šperkov, ale ich vlastnosti ich predurčujú aj k veľmi širokému využitiu v priemysle. V neposlednom rade je diamant veľmi zaujímavou investičnou alternatívou, ktorá oslovuje investorov svojou stálosťou a aj veľmi nízkou mierou korelácie s inými investičnými nástrojmi.

Investičné diamanty musia spĺňať niekoľko kvalitatívnych predpokladov, aby sme o nich mohli uvažovať ako o investícii. Základné vlastnosti sú charakterizované štyrmi C (cut, colour, clarity, Carat, teda brus, farba, čistota a hmotnosť v karátoch). Každý diamant má tieto vlastnosti na osvedčení, ktorý vydávajú renomované medzinárodne uznávané spoločnosti (HRG, GIA) a ktorého zmenšeninu musia balenia diamantu obsahovať (kvôli bezpečnosti sa diamanty predávajú v zatavených fóliách).

Pre obchodníkov je dôležité aj osvedčenie pôvodu, ktorý už musí mať každý ťažobný diamant. Má sa tým zabrániť tomu, aby sa na legálny trh dostali kamene pochádzajúce z niektorej z afrických krajín, kde odbojové hnutia ilegálne predávajú neopracované diamanty a zneužívajú výťažok pre financovanie teroristov a občianskych vojen. Objem obchodovaných krvavých diamantov dosahuje ročne stovky miliónov dolárov.

Farba investičného diamantu je výlučne biela, podľa stupnice spoločnosti GIA od D do F. U šperkov sa samozrejme cenia aj iné farby, dôležité je, aby bola farba čo najčistejšie a sýta. Čo sa týka čistoty, u investičných diamantov sa akceptujú chyby a nečistoty najnegatívnejšie do stupňa VS, väčšie chyby už nie sú akceptovateľné.

Väčší neznamená vždy lepší

Hmotnosť diamantov je vyjadrená v karátoch (jeden karát je 0,2 gramu) a vhodné sú od jedného až jeden a pol karát, v poslednej dobe sú však najobľúbenejšie väčšie kamene. Na druhej strane väčších kameňov je čoraz menej, takže sú schopné investorom zabezpečiť zaujímavejšie zhodnotenie a ochranu proti politickým, ekonomickým a inflačným vplyvom. Na druhej strane je lepšie vybrať si menšie, ale v ostatných charakteristikách kvalitnejšie kamene, ako väčšie a viac kazové.

Diamanty sú považované za dlhodobú investíciu vďaka svojej stabilite a trvalo rastúcej cene. Ich cena, prípadne výnos investície, závisí od určitých trendov a obľúbenosti, ktoré sa menia najmä u veľkosti kameňov. Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi boli najžiadanejšej investičné diamanty o veľkosti okolo dvoch karátov, v poslednej dobe sú najvýhodnejšie a najobľúbenejšie tri až päťkarátové diamanty, ktorých cena za posledné roky zaznamenala najväčší nárast.

Diamanty by nikdy nemali byť nástrojom špekulácií individuálnych investorov a sú dlhodobou investíciou. V portfóliu investora by nemali zaberať viac ako 5 až 10% a stále sú skôr alternatívou pre tých, ktorí chcú svoje prostriedky diverzifikovať do viacerých tried aktív. Investori si pri investícii do diamantov musia pripraviť niekoľko tisíc eur, investície nižšie ako 3 tisíc eur prakticky nemajú zmysel.

I keď cena diamantov v posledných rokoch vytrvalo rastie, nie sú ani tieto drahé kamene ušetrené poklesov na finančných trhoch. Optimisti veria, že cena diamantov naďalej pôjde hore jednak vplyvom rastúceho dopytu zo strany rozvíjajúcich sa krajín a jednak nedostatočnou ponukou, ktorá je daná zvyšujúcimi sa nákladmi na ťažbu nerastu.

Na cenu majú navyše stále vplyv aj sociálne konflikty v baniach najväčších producentov diamantov, ako sú Botswana, alebo Južná Afrika. Odporcovia však varujú, že cena diamantov je dlhodobo nafúknutá kvôli umelým obmedzeniam ponuky niekoľkých málo spoločností, ktoré trh s diamantmi ovládajú. Samotná spoločnosť De Beers ovláda ešte stále väčšinu trhu. 

Pozor na kurzové riziko

Nevýhodou, ktorá môže byť pre domácich investorov dosť zavádzajúca, je uvádzanie všetkých cien v dolároch. Je preto nutné počítať so zmenou kurzu dolára, čo prináša dodatočné menové riziko. Jednou z nevýhod môže byť aj malá likvidita diamantov, ktorá sa prakticky nedá porovnávať s akciami a inými tradičnými investičnými nástrojmi. Na druhej strane sú vzhľadom k svojej veľkosti a odolnosti veľmi ľahko prenosné a niekoľko malých kamienkoch ukrýva veľké bohatstvo.

Umenie - to sú aj emócie

V posledných rokoch zaznamenal trh s umením rozmach najmä vďaka novým trhom ako sú India, ktorá je najrýchlejšie rastúcim trhom s umením a Čína – dnes tretí najdôležitejší trh.

Tí, ktorí berú investíciu do umenia ako bežnú investíciu, sú v menšine. Prevláda emotívny nákup, keď cena nie je dôležitá a rozhoduje záujem vlastniť konkrétne umelecké dielo. Fanúšikovia umenia neberú veľmi do úvahy potrebu diverzifikovať nakupované predmety.

Ak má byť investícia do umenia naozaj investíciou, musí spĺňať viaceré kritériá, umelecké dielo musí zachovávať hodnotu a dôležitú úlohu zohráva cena. Neplatí teda, kúpiť za každú cenu.

Čo ovplyvňuje cenu? 

Na cenu umeleckého diela môže mať na rozdiel od iných investícií vplyv aj to, kto ho vlastnil v minulosti, prípadne, v ktorej galérii bolo vystavené. Ďalším rozdielom je nenahraditeľnosť a jedinečnosť umeleckých diel. Cenu môže ovplyvniť aj predčasná smrť známeho autora.

I keď je umenie často prezentované ako konzervatívny spôsob uloženia peňazí, nemusí to byť pravda. Pre subjektívnosť pri hodnotení umeleckého diela je akákoľvek predikcia vývoja ceny nemožná. Riziko, že hodnota umeleckého diela nebude postupom času stúpať, prípadne ešte klesne, je veľmi veľké. Výrazné je to najmä u mladých autorov, ktorí sú v poslednej dobe stredom záujmu zberateľov i investorov.

Ceny starých autorov sú zväčša vyššie a vysoké zhodnotenie už očakávať nemožno, ale je u nich veľká pravdepodobnosť, že nebudú klesať. Na druhej strane sú mladí autori z hľadiska výnosov veľmi perspektívni a pri dobrom výbere môže priniesť takáto investícia i stovky percent. Celkové zhodnotenie umeleckých predmetov sledované indexom Art Price Global dosahuje od roku 1980 asi 13%.

Nafúknutá bublina?

Umelecké predmety podliehajú módnym vlnám. Jedno obdobie môžu byť obrazy niektorého autora v obľube, po niekoľkých rokoch to už platiť nemusí a môže nastať problém pri predaji. Práve nízka likvidita je jedným z najväčších problémov a nevýhodou oproti bežným investičným nástrojom.

Platí, že vyššie potenciálne zisky sú vykúpené vyšším rizikom. Investícia do umenia navyše nie je krátkodobá záležitosť, takže s nejakým rýchlym ziskom tu nemožno počítať. Minimálna odporúčaná doba je päť až sedem rokov.

Ďalším veľkým rizikom, aj keď často podceňovaným, môže byť vytvorenie cenovej bubliny podobnej tej, ktorá viedla k poklesu cien nehnuteľností a následne k svetovej kríze na finančných trhoch. Jedna taká umelecká bublina začala v Japonsku v roku 1990 desaťročný pokles cien umeleckých predmetov.

Investori v časoch krízy môžu smerovať svoje prostriedky do alternatívnych investícií, ako je aj umenie, ktoré fungujú ako uchovávateľ hodnoty. Dlhšie trvajúcej krízy a nedostatok voľnej likvidity, môžu mať vplyv na pokles dopytu, ktorý vďaka zmieňovanému boomu zvyšuje cenu umeleckých predmetov už niekoľko rokov.

Veľkým rizikom zostávajú aj falzifikáty, bez ktorých si prakticky svet umenie nemožno predstaviť. Falzifikáty sa objavujú najmä u starších autorov, v menšej miere potom u mladších, alebo žijúcich autorov a veľká pravdepodobnosť ich výskytu je na čiernom trhu. Preto je tiež lepšie pri kúpe umeleckého diela zájsť na aukciu, prípadne do predajnej galérie a využiť služby odborníkov, ktorí môžu potvrdiť pravosť diela. Bohužiaľ, ani oni nie sú vždy zárukou, že falzifikát bude odhalený.

<script src="//platform.linkedin.com/in.js" type="text/javascript">
  lang: cs_CZ
</script>
<script type="IN/FollowCompany" data-id="1406495" data-counter="right"></script>